V mojom svete nikdy neprší

Autor: Ľuboš Herchel | 30.6.2015 o 22:18 | Karma článku: 8,34 | Prečítané:  204x

Dnes mi počas jednej debaty, kámoš povedal "v tvojom svete nikdy neprší". Je to síce vytrhnuté z kontextu našej debaty, ale sila myšlienky vo mne zostala aj niekoľko dní potom.. Veru, má pravdu.

Každé ráno vstávam s čistou hlavou, pretože zväčša v noci trávim čas rozmýšľaním. Hrozne veľa analyzujem a dnes to bude určite o tom, čo mi povedal. Len pár dní po našom virtuálnom rozhovore, som sa virtuálne stretol s iným kámošom a úryvok s menšími korekciami tu odcitujem, pretože, to je podstata môjho sveta bez mrakov.

     "Ale hráš poker (online), aby si z toho niečo mal. Pokiaľ si z toho niečo berieš, že analyzuješ svoje neúspechy, tak to zmysel má. Ak hráš ako aktuálne ja, že s 0,02  som presvedčený, že zarobím 100.000€ tak to zmysel nemá a ja to viem. Vložíť 20€ a čakať, že trafíš turnaj je nereálne. Je to skôr odrazom vnútornej nespokojnosti a viery v to, že peniaze vyriešia tvoju situáciu, zmenia ti životný status na "bezstarostný". Nič nie je zadarmo. Základ je mať svoj osobný priestor, intimitu, a nie len izbu, ale miesto kde máš "kľúče od miešačky" iba ty, kde nikto iný nechodí, kde ma tvoja hlava slobodu mysle a možnosť rastu svojich snov. Súdim podľa seba. Som teraz limitovaný 4mi stenami mojej izby, lebo ako náhle môj sen opustí 4 steny, narážam na realitu, resp na ľúdí, čo sa boja a nevedia si priznať svoj strach a tým odrádzajú  aj mňa (teba). Chcel som ísť na jedno podujatie, ktoré by odtestovalo moju fyzickú a hlavne psychicku stránku, a keď som o tom povedal osobe, mne v tom čase blízkej a na jej názore mi záležalo,  povedala mi z fleku "na to nemaš". A pri tom sám sebe som chcel dokazať, že na to mám. Hlavne ja viem, že na to mám, ale aktuálne ma drží táto jej demagógia sťahovania dole, namiesto motivácie. Pevne stanovené priority.  Základná vec spokojného seba samého. A moje sú osamostatniť sa. Mať svoj priestor, svoju nie jednu izbu, ale svoje všetky izby, tancovať, skákať, neobmedzené príchody a odchody, aby moje návraty domov nezabíjali môj potenciál, ale naopak ho posilňovali." 

     V mojom svete neprší. Neviem čím to presne je. Možno som sa len naučil dobre kľučkovať pomedzi všetky tie kvapky, a preto ostávam vždy suchý. Sem tam samozrejme zmoknem aj ja, sú to ale prípady, kedy mi "skríži" cestu osoba, nad ktorou je búrka a jej kvapky ma zasiahnu. Nikdy to nie je náhoda. Nevadí, kde je vôľa, tam je cesta. Vypočujeme, poradíme, pomôžeme, a prečo by som aj nemal? Zistil som, že je to celé o fixovaní sa na niekoho iného, že keď nepretváraš seba, tak pretváraš jeho, alebo niekto pretvára teba a ty o tom ani nemusíš vedieť. Búrka sa rodí tak, že sa stretnú vzostupné a zostupné prúdy a výsledkom ich stretu je nám všetkým dobre známi lejak. A takto to funguje aj u nás ľudí a nielen v prírode. Niekto je na vzostupe, či už preto aby sa dotiahol na niekoho iného,  alebo len proste je tak nadstavený, ale popri tom, ten druhý je na zostupe, pretože sa prispôsobuje novým okolnostiam, ktoré nabúravajú jeho osobnosť v súvislosti s novou osobou. Málokto si to uvedomí hneď, ale nabúraná "komfortná zóna" na seba nenechá dlho čakať. Podľa mňa to takto funguje dobre. Netreba sa len fixovať nesprávnym spôsobom, alebo skôr z tej pozitívnej strany by som to povedal, treba sa fixovať správnym spôsobom. Hľadať tie pozitíva, vyzdvihovať úspechy, prekonávať prekážky a nikdy sa nevzdávať. Prečo sa kňaz pri svadobných obradoch pýta otázku ".... v dobrom aj v zlom...? ". Odpovedz si sám a možno sa o sebe dozvieš niečo nové. 

     Byť vyrovnaný s tým kým si, s tým čo máš a s tým čo chceš je tá najľhašia a najprirodzenejšia cesta k "svetu bez dažďa". Prečo si to komplikovať, keď prírodná búrka je sama o sebe fascinujúcim divadlom a cez deň častokrát sprevádzaná dúhou? Potrebujeme naozaj búrku aj vo vlastnom svete? Meniť, kritizovať, hladať chyby, umelo vytvárať spory, testovať druhých nezmyselnými fabuláciami, len aby sme zistili čo? Absolútne nič. Stratený čas. Je fascinujúce, teda pre mňa určite, ako mnohí z nás vynakladajú veľa energie na to, aby veci viac komplikovali, ponižovali seba a okolie,  znásilňovali vzťahové situácie alebo vymýšlali ako niekoho efektívnejšie uraziť, prípadne niečo vrátiť. Toto sú tie búrky. Prečo už ale málokto vynaloží rovnakú energiu, prípadne aj podstatne menšiu časť na to, aby dal veci do poriadku? Dúha je geniálny príklad. Iba sa zvezie pri búrke, stači jej len to, aby sa búrka začala a k tomu pár slnečných lúčov a ona sa zrazu objaví. Nie je to krásne ako málo stačí? Takže sme si rozdelili ľudí na "búrkonosičov" a "dúhotvoričov". Najlepšia životná varianta je samozrejme, keď sa stretnú dve dúhy, ale aj v prírode je to skôr ojedinelý jav. Jasné, zápory a klady sa priťahujú a preto v živote stretávame najčastejšie ten náš opak. Si smutný? Vyhľadaš človeka, čo ťa rozveselý. Si veselý? Príde niekto, kto potrebuje rozveseliť a obom to spraví lepší deň. 

     Uvedom si jednu vec, ktorá sa dá znázorniť na tisícoch príkladov. Ťahá ťa niečo nadol? Starosti, nepríjemnosti, komplikácie? Nevadí, aj keď sa topíš, klesáš na dno aby si sa odrazil, aj keď cheš zahodiť kameň, ruka musí spraviť pohyb vzad a potom silou prekonať odpor, aby kameň nabral rýchlosť a smer. Búrka a potom dúha. V mojom svete neprší, pretože tieto princípy som si už dávno osvojil, miesto pre búrku tu už nezostalo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?